Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(3)
odraz v okne hľadí mi do očí
dych rosí sklo
za oknom v tme šuští dážď
si sopka
spaľujúca láva
ktorá milióny rokov
drží v kamennom objatí
čo sa jej postaví do cesty
ako lavína
bez prízemných úvah
o zľutovaní
meniaca vzhľad krajiny
na nepoznanie
varan
nehybný v pozornosti
zasekne zubami
aby po štyroch dňoch
zacítil bijúce srdce
ochromenej koristi
po tvojom boku
sa nebojím
len milujem
dážď na okennej tabuli
kreslí šikmé čiary
a zvnútra prstom
maľujem srdce